Včielka Emka ráno vstala a takto si bzukotala: „Jar je, sláva! Už som vonku. Sadnem na kvet, ohnem stonku.“   Roztvorí si krídla. Letí. Dýcha vôňu lúčnych kvetín a už sadá na púpavu, čo vyčnieva ponad trávu.   Letí vôkol čmeliak Jurko: „Odleť preč pred jarnou búrkou! Už je...

Malá kráľovná a jej brat kráľ krajine kociek kraľoval. Kociek oni kopu mali, z kociek všetko vystavali: Z kociek izba každá bola, z kociek boli nôžky stola, skrine, ba aj stoličky pre veľkých i maličkých. Z kociek boli v domoch stierky, v školách pani učiteľky, a aj pani riaditeľka bola...

  Keď sa ráno budia deti, vtedy zistíš, že čas letí. Ešte včera batoľatá, neprespané noci rátam,   keď v postieľke uplakané stáli v noci. A mne mame pýtali sa do náručia. A nesmela muška bzučať,   lebo by ich pobudila. Spomínam si, aký príval šťastia sme vždy...

Ide domov malá Zuzka zo školy. Premýšľa, či v škole známky neboli   také hrozné, žeby mamku hnevala. I pri kríku s orgovánom postála,   zopár kvetín vzala svojej mamičke, a pomaly prichádzala k bráničke.   Keď už bola doma, ešte pri dverách s úsmevom sa na ňu...

Moja sestra menom Vika prejedla sa medovníka. Raz, keď bola ešte malá, taká vec sa Vike stala,   že nemohla v noci spávať, cez noc sa vždy chcela hrávať. Mamka jej vždy medu dala, aby Vika dobre spala.   Vika vraví: „Mamka moja, existuje taký koláč, ktorý v sebe medu má mať? Po...

Jožko Novák, žiačik malý raz si v škole nerozbalil svoju chutnú desiatu. Tak ju riadne odstatú   po dvoch týždňoch našiel v taške. Začali mu chvíle ťažké. Prišla na to jeho mamka: „Proti tvojim rôznym známkam     niekedy už sily nemám. No nájsť v taške krajec...

Ja už nie som dieťa malé mojich  rodičov. Chcem ísť niekam neustále, nežiť o ničom.   Už mám na to ukázať sa, čo mám na pláne. Robiť čo chcem, čo ma baví, čo mi pristane.   Včera som bol, lebo som chcel, technik notbuku. Dnes som šantil na bicykli, spadol na ruku.   Teraz...

Hore kopcom, dolu kopcom, stretla sa raz mačka so psom. Zďaleka sa pozdravili, úctivo sa poklonili. Ponúkol jej psíček hravý: „Spoločníka ti ja spravím, poď, mačička, pôjdem s tebou, popod stromy, jasné nebo, bude nám dvom spolu rezko, zoženieme chutné mäsko, hostinu si urobíme, teraz v lete, a aj...

V lese, tam pod jedľami, sa vlk s líškou zoznámil. Na lov išli každý deň, a dom?  To bol starý peň.   Líška časom prišla na to: „Vlk, ty  nie si kamarátom! Máš ty  iné zábavisko! Tajne lovíš s vlkmi isto!“   Aj  vlk časom na to prišiel, „Líška, ty...

Pokazil sa starý mobil. „Čo ja budem teraz robiť? Ako sa ja – no smola – teraz ľudom dovolám?“   húta Jožko Pletko malý, nad vecami, čo sa stali. Obracia ten telefón, čo nevydá ani tón.   Opravár len rukou mávne: „Opraviť ho? To je márne! Ten už, milý Jožinko, dávno nie je...