Desiata

08.02.2016 19:10

Jožko Novák, žiačik malý

raz si v škole nerozbalil

svoju chutnú desiatu.

Tak ju riadne odstatú

 

po dvoch týždňoch našiel v taške.

Začali mu chvíle ťažké.

Prišla na to jeho mamka:

„Proti tvojim rôznym známkam

 

 

niekedy už sily nemám.

No nájsť v taške krajec chleba,

čo je celý zelený,

to je prečin strelený.“

 

Jej monológ dlho trval:

„Toto nie je ale prvá

nezjedená desiata.

Na prstoch ich porátať

 

Neviem všetky za tie roky.

Nedostaneš ďalšiu, pokým

si ty v hlave uvedomíš,

čo zlé týmto ľudstvu robíš.

 

V Afrike sú deti hladné,

ich rodičia z toho na dne.

Ty máš všetko, čo len chceš.

Staraj sa, čo od dnes zješ!“

 

Jožo na to chvíľu myslel,

ba strúhal aj tváre kyslé.

No keď mama odišla,

hneď nad iným premýšľal.

 

Večer telka baví Joža.

Film o deťoch – kosť a koža

zaujme ho od začiatku.

Vidí dieťa, jeho matku,

 

ako žijú bez potravín.

Na druhý deň Jožo vraví:

„Mamka moja, máš ty pravdu.

Chlieb mi dávaš nie pre srandu,

 

ale aby som bol zdravý.

To je zmysel jedla pravý.“

Usmeje sa naňho mama,

vie, že jej syn nezaklamal.

 

„Pochopil ma, moje reči,“

v duchu sa dnes mama teší.

A naozaj, od dňa toho

zelený chlieb dostal zbohom.

 

Uvedomiť si nám treba,

že je ťažké žiť bez chleba,

bez vody i bez potravín.

Buďme vďační, že sme zdraví.

 

Späť