Uprostred čistinky sedia muži ticho. Nesmelá dievčina hľadí na nich z kríkov. V očiach má otázky: „Čo mám robiť teraz? Macocha jahody kázala mi zbierať.“   S plačom a zmrznutá cez kríky sa brodí, že vidí starčekov, celkom sa jej hodí. „Zdravím vás, ľudkovia, kúsok tepla...

Babkin lekvár slivkový, máš ho skoro hotový. Postriasame slivku razom, najlepšie pred prvým mrazom.   Potom slivky premyjeme, do hrnca ich nasypeme. Oheň horí, lekvár varí. Raz sa ale nepodaril.   Prihorel nám. Toľko dymu nemali sme celú zimu. Pripečený sladký lekvár voňal vôkol do...

Zafúľané šteniatko po ulici chodí. Práve vyšlo spod dreva, bolo tam dosť vody,   bolo tam aj blato a bolo ho veľa. No hoci je kožúška farba jeho biela,   teraz celý sivý je. Nepozná ho nikto. Bojí sa, že mamička vykričí ho isto.   Prišiel k búde k domčeku, k mamke...

Na okraji lesa malý srnček plače: „Mamka moja, kde si?“ vpravo, vľavo skáče   a mamičku hľadá, veď teraz tu bola. Jeho smutný piskot počuť dookola.   Zlietne k nemu vrana: „Prečo plačeš, malý?“ „Stratil som sa mamke, trošku som sa vzdialil,   a sám som tu ostal, nikde...

  Ja som malý vankúšik, nevyrovná sa mi nik. Ušitý som celý z ľanu a škvrny mi nepristanú,“   rozmýšľa dnes parádnik. Keď však príde Dominik, vankúšik má po nálade, lebo vidí zmätok všade.   A dokonca, kde sa vzal, na stole aj kečup stál. Vystrašene vankúš čumí: „Kečup...

  Rozhodla sa sova veľká: „Bude zo mňa učiteľka!“ Hľadá v lese každým smerom, kde by našla dáke pero.   Aj pri vode hľadať skúsi, keď tam zazrie kŕdeľ husí. Medzi nimi radu hľadá: „Neviete s čím písať sa dá?“   Zagagoce húska biela, vyšklbne si pierko z tela: „Nech sa...

  Ja som zajac, malý králik, Muco sa ja  volám. Často sebou celý mykám, behám vôkol stola.   „Je mi  super, keď som voľný!“ tak si občas vravím, „dnes ja veľké prekvapenie pre rodinu spravím.“   Poslušne do klietky vchádzam, učupím sa v kúte. „Miško, Paľko, ideme...

  Jožko Novák, žiačik malý, raz si v škole nerozbalil svoju chutnú desiatu. Tak ju riadne odstatú   po dvoch týždňoch našiel v taške. Začali mu chvíle ťažké. Prišla na to jeho mamka: „Proti tvojim rôznym známkam     niekedy už sily nemám. No nájsť v taške krajec...

Včielka Emka ráno vstala a takto si bzukotala: „Jar je, sláva! Už som vonku. Sadnem na kvet, ohnem stonku.“   Roztvorí si krídla. Letí. Dýcha vôňu lúčnych kvetín a už sadá na púpavu, čo vyčnieva ponad trávu.   Letí vôkol čmeliak Jurko: „Odleť preč pred jarnou búrkou! Už je...

Malá kráľovná a jej brat kráľ krajine kociek kraľoval. Kociek oni kopu mali, z kociek všetko vystavali: Z kociek izba každá bola, z kociek boli nôžky stola, skrine, ba aj stoličky pre veľkých i maličkých. Z kociek boli v domoch stierky, v školách pani učiteľky, a aj pani riaditeľka bola...