Červík Mirko Daždivý

Červík Mirko Daždivý

po lese dnes chodí,

cez konáre musí sa,

cez bariny brodiť,

lebo hľadá jablko,

(jedno a nie kilo),

ktoré by mu v tom lese

ihneď zachutilo.

Lezie, lezie, hľadá ho,

keď tu zbadá straku:

„Straka, prosím o radu,

a to asi takú,

že kde nájdem jablká,

hladný som a riadne.“

Straka vraví:  „Jablká?

Nenájdeš tu žiadne!

Tu je les a v ňom rastú

smreky, jedle, duby.

Choď do záhrad v doline,

a to ti viem sľúbiť,

že tam jabĺk mnoho je,

tam sa isto naješ.

K tomu ti ja, červíček,

šťastnú cestu prajem.“

Straka pravdu vravela.

Na druhý deň Mirko

v záhrade už kŕmi sa

jablkom i slivkou,

ba dokonca hruškami,

čo na zemi boli.

„Teraz mi je veru hej,

už sa ja nebojím,

už od hladu neumriem,

ostanem tu navždy,

za každého počasia,

na slnku i v daždi.“

Napísala Jana Barillová