Medveď v zime? Ten si žije. Bez pohybu zníži príjem potravy a tekutiny. V brlohu má aj vzduch iný. Oddychuje, sladko spí si, obmedzuje pri tom kyslík. Nie je ani trochu hladný, vydrží to tak aj pár dní, dokonca i mesiace. Človek? Musí do práce, v...

Anjel bez krídel Kráča Samko po ulici bez nálady, taký skleslý. Dnes má zlý deň, proti nemu obrátil sa celý vesmír, ktorý čiernu tiež má farbu, takú, akú má deň Samkov. Dokonca i ráno doma pohádať sa stihol s mamkou. V žiackej knižke päťka svieti, diktát sa mu...

Oči stromov Uprostred lesa je život tajný, tajne tam žijú rodiny stromov. Žije tam otec smrek i mama jedľa, pre malý smrekovec je to tiež domov. „Ako sa máme?“ pýta sa vrana, keď sadne na smrek, na konár stromu. „Môže byť,“ povie a strasie kvapky, „prší od...

Náš pán triedny učiteľ? To je človek skvelý, sme radi, že práve on tejto bande velí. Často kýva nad nami rukami aj hlavou, ale my ho radi máme, to je dobrou správou.   Príkladom nám všetkým ide, džentlmen je veľký, spoľahnúť sa naňho môžu žiaci malí, veľkí, kolegovia, vlastne každý, je to...

Milá pani učiteľka, dnes nastala chvíľa veľká, keď slávite okrúhliny. Prešlo času, svet je iný,   ale Vy sa nemeníte. Veľa krokov narobíte, pri zdraví sa držať viete, preto chôdzu trénujete.   Na Slovensku  je ľud zdravý, jedna pieseň o tom vraví, Vy pesničky rada máte, často si...

Bol október. Ešte teplý. V Tatrách bolo mnoho ľudí, po večeroch pri ohniskách nevedel sa nikto nudiť. A v pahrebe pri uhlíkoch spomienky sa vytvárali, každému tak bolo dobre. Vtedy sa aj čas spomalil. Bol október. Nad krajinou stmievalo sa. Hustla hmla. A vrcholy v temnom...

BABKE a DEDKOVI Domček. A v ňom babka s dedkom zažili už hádam všetko. Svoje deti vychovali, do sveta ich vychystali. O pár rokov vnučka, vnúčik, našli k srdcu starkých kľúčik. Každé leto trávia s nimi v lesnom domku so starkými. Na bylinky chodia spolu, v prírode tam majú školu. Vidia, ako sokol...

Červík Mirko Daždivý po lese dnes chodí, cez konáre musí sa, cez bariny brodiť,   lebo hľadá jablko, (jedno a nie kilo), ktoré by mu v tom lese ihneď zachutilo.   Lezie, lezie, hľadá ho, keď tu zbadá straku: „Straka, prosím o radu, a to asi takú,   že kde nájdem...

„Eva ľúbi pomaranče“, píše Jano na lístok. A ten lístok triedou skáče, Miša, Maja, Jožo – skok.   Urazí sa Eva preto: „No a čo, že chutí mi? Ako dieťa som sa triasla za ovocím z cudziny.“   „Pomaranče ľúbi Eva“, šepká o tom pol školy, začalo to Evu hnevať, hoci pravda...

Kamzík Jožo Skákavý od včera skok nespravil. Pýtate sa: „A to prečo?“ Poviem vám to ľudskou rečou.   Totiž skákal ponad skaly, zdolal kopec veľký, malý. Vždy bezpečne doskočil. Tak si Jožo šťastne žil.   No stalo sa, čo nik nechcel, jeden balvan stál mu v ceste. A keď kamzík...