Z času na čas príde smútok na dušu, vrátia sa späť myšlienky a trampoty. Zadumane verím vtedy vankúšu, nechytám sa varechy a roboty. Z času na čas skúšam slzy vytlačiť, je to ľahké, keď si to zlé vybavím, myšlienok sa rinie vtedy dlhá niť, chcela by som plakať, ale nie je s kým. Z času na čas...

Kde bolo, tam bolo, dávno pradávno, vraj to bolo v starom hrade Papradno,   žila deva krásna, pyšná, šantivá, ľúbil ju, kto v jej oči sa zadíval.   Raz sa stalo, verte ľudia milení, vravel pastier: "S princeznou sa ožením!"   Vraj tiež pozrel do jej očí...

Kde bolo, tam bolo, veľmi ďaleko, za horami, za dolami, za riekou, žila jedna stará žena - veštica, báli sa jej i potkany v uliciach. Kto ju videl, rýchlo od nej utekal, vraj prekliala snáď každého človeka. Všetci ľudia týmto slovám verili, všetci pred ňou svoje deti pokryli. Nik...