Z času na čas

Z času na čas príde smútok na dušu,
vrátia sa späť myšlienky a trampoty.
Zadumane verím vtedy vankúšu,
nechytám sa varechy a roboty.

Z času na čas skúšam slzy vytlačiť,
je to ľahké, keď si to zlé vybavím,
myšlienok sa rinie vtedy dlhá niť,
chcela by som plakať, ale nie je s kým.

Z času na čas padne blato na lúku,
chodím bosá po kalužiach šmykľavých,
chcem urobiť okolo nich obkľuku,
či sa mi len po vzdychnuti uľaví?

Z času na čas vyjde slnko na nebo,
obloha sa jasne modro rozžiari,
keby som tu bola teraz len s tebou,
možno by sa tento večer  vydaril...