Pokazil sa starý mobil. „Čo ja budem teraz robiť? Ako sa ja – no smola – teraz ľudom dovolám?“   húta Jožko Pletko malý, nad vecami, čo sa stali. Obracia ten telefón, čo nevydá ani tón.   Opravár len rukou mávne: „Opraviť ho? To je márne! Ten už, milý Jožinko, dávno nie je...

Už je zo mňa druháčik, to čo viem, mi nestačí.   Chcem sa učiť nové veci: prečo sa chlieb pečie v peci,   ako čísla radom idú, kedy ku nám sviatky prídu,   ako písať správne slová. Tomu predsa neodolám!!!

Štvrták Miško sedí s knižkou. Bludne do nej pozerá, nevie, čo s ňou robiť má. Knižka, to je beťárica, mnohým deťom nepáči sa. Je pre ne sťa strašidlo plné slabík, viet a slov. Jedného dňa veru tak, vyhlásila knižka štrajk: "Ja už nikdy pri Miškovi svoje stránky neotvorím." Za pár dní však milý...

Z času na čas príde smútok na dušu, vrátia sa späť myšlienky a trampoty. Zadumane verím vtedy vankúšu, nechytám sa varechy a roboty. Z času na čas skúšam slzy vytlačiť, je to ľahké, keď si to zlé vybavím, myšlienok sa rinie vtedy dlhá niť, chcela by som plakať, ale nie je s kým. Z času na čas...

Našla mačka malú myšku, mačatám ju nesie v pysku. Myš sa hádže, trhá, myká, nevedie to ale nikam. "Pusť ma, prosím, mačka milá, doma moje deti kvília. Mám ja malé myšuliatka, veď im bude chýbať matka!" Zľutovala sa tá mačka, žiť bez mamky, nie je hračka. Myšku z pysku vypustila, a...

Snívam svoj sen letnej lúky, všade tráva, vonné kvety, dozrievajú klasy, struky, slnko páli, silno svieti. Ležím v mäkkom teplom machu, motýľ sadol na môj nos, čosi dobré prišlo na chuť mojim zmyslom......no už dosť..! Pozriem vonku, zima zúri, sen o lete - ten bol fajn. Piecka...

Kde bolo, tam bolo, dávno pradávno, vraj to bolo v starom hrade Papradno,   žila deva krásna, pyšná, šantivá, ľúbil ju, kto v jej oči sa zadíval.   Raz sa stalo, verte ľudia milení, vravel pastier: "S princeznou sa ožením!"   Vraj tiež pozrel do jej očí...

Kde bolo, tam bolo, veľmi ďaleko, za horami, za dolami, za riekou, žila jedna stará žena - veštica, báli sa jej i potkany v uliciach. Kto ju videl, rýchlo od nej utekal, vraj prekliala snáď každého človeka. Všetci ľudia týmto slovám verili, všetci pred ňou svoje deti pokryli. Nik...

Vybrala sa mladá lienkana dvor. Len tak v podkolienkach vyletela na púpavu. Hľadela na lúku, trávu a čakala na ženícha. "Joj, jak ťažko sa mi dýcha", zastonala smutne, clivo. V hlave sa jej zatočilo, nožičky sa podlomili, v bujnú zeleň ju zvalili. Leží bledá lienka...

Nemá labku, bolí ho to, hoc ľúbil ich veľmi, sprvu bavil tisíc detí, teraz leží v dielni. Plače, slzu utiera si kožušinou z plyšu, spomína si, ako deti na rukách ho kníšu. Omrzel ich, prišli hračky, ktoré boli novšie a dnes leží pohodený, chýba mu i noštek. "Prečo nie je...