Uzimená stonožka

"Prečo mi je taká zima?",

húta smutná stonožka.

"Pod zemou som predsa vrytá,

a aj napriek ponožkám,

čo mi krášlia moje nohy

od zimy ma trasie. Juuuj..."

"Trochu oži, zacvič, poskoč,

proti zime zabojuj!"

ozve sa jej spoza chrbta

kámoš krtko usmiaty,

"pohyb predsa robí zázrak,

telu teplo navráti."

Stonožku hneď ťahá z diery,

za nohy i za hlavu.

Už sa smeje, cvičí, skáče,

zabudla na únavu,

na to, že jej zima bola,

že ju moril smútok, chlad.

V núdzi ozaj pomôcť môže

len skutočný  kamarát....