Ustaraná vrana

26.10.2011 17:04

Sedí vrana na konári

a sa veľmi čudne tvári.

Nikto nevie, čo jej je.

Je to starosť? Trápenie?

 

"Milá vrana, čo ti chýba?

Otázke sa nevyhýbaj!

Povedz rovno, čo ti je.

Máš starosti? Trápenie?"

 

Vrana s pravdou vonku musí:

"Od včera ma  čosi dusí

v hrde mojom boľavom.

Dajte tú vec zo mňa von!

 

Milá vrana, ťažká rada.

Teraz sa vraj nepohádaš

s nikým vôkol. Veru tak.

Spokojný je každý vták.

 

Vrana vraví: Stvory milé,

sľubujem, od tejto chvíle

budem dobrá. Veď už som.

Len to dajte zo mňa von!"

 

Prišla ku nej sojka smelá,

takto sa jej privravela:

"Vranka, tam je studnička,

choď sa chlípnuť trošička."

 

A jak vrana z vody srkla,

vec v jej hrdle takto strkla.

Už je vrane dobre snáď,

veď začala rapotať.

 

Či spnila svoje sľuby?

Či vie vtákov vôkol ľúbiť?

To ja neviem. A ty vieš?

Skús, či vranu počuješ!

 
 
Späť