Ustaraná vrana

Sedí vrana na konári,

dnes sa veľmi čudne tvári.

Nikto nevie, čo jej je.

Je to starosť? Trápenie?



"Milá vrana, čo ti chýba?

Otázke sa nevyhýbaj!

Povedz rovno, čo ti je.

Máš starosti? Trápenie?"



Vrana s pravdou vonku musí:

"Od včera ma čosi dusí

v hrde mojom boľavom.

Dajte tú vec zo mňa von!"



"Milá vrana, ťažká rada.

Teraz sa vraj nepohádaš

s nikým vôkol. Veru tak.

Spokojný je každý vták."



Vrana vraví: "Stvory milé,

sľubujem, od tejto chvíle

budem dobrá. Veď už som.

Len to dajte zo mňa von!"



Prišla ku nej sojka smelá,

takto sa jej privravela:

"Vranka, tam je studnička,

choď sa chlípnuť trošička."



A keď vrana z vody srkla,

vec v jej hrdle takto strkla.

Už je vrane dobre snáď,

veď začala rapotať.



Či spnila svoje sľuby?

Či vie vtákov vôkol ľúbiť?

To ja neviem. A ty vieš?

Skús, či vranu počuješ!

Napísala: Jana Barillová