STRATENÁ LOPTA

Raz si lopta povedala,

že odskočí ďaleko.

A veru, keď odskočila,

našla sa až za riekou.

Teda našla...Nie tak presne.

Totižto ju hľadali,

keď si chlapci rozprávali,

žeby futbal zahrali.

Presnorili dvor i garáž,

pozreli i pod skriňu.

„Chceme zahrať futbal, ale

máme loptu jedinú,“

vraví Jožko smutným tónom,

Po lopte sa zľahla zem.

„Pôjdem asi kúpiť novú,

tú starú už nenájdem.“

Počula to lopta v tráve,

kričí, ale nemá hlas.

Lopta totiž je vec nemá,

 tak ostala sama zas.

Kúpil Jožko novú loptu:

„Hurá, futbal zahráme!“

A už chlapci k nemu idú,

tváre známe, neznáme.

Hrajú dlho, snáď celý deň,

nová lopta funguje,

no i ona dobre skáče,

veď tiež predsa z gumy je.

Raz ju Jožko silno kopol,

letela až poza plot,

skotúľala sa i ona

ďaleko až za potok.

Ide Jožko rezko pre ňu,

pochytil ho veľký smiech,

pred ním ležia v tráve veľkej

také lopty rovno dve!

„Tu si moja zatúlaná,“

zdvihol loptu stratenú.

A tak chlapci futbal hrali

s loptami na výmenu.

Napísala: Jana Barillová