Slivkový lekvár

Babkin lekvár slivkový,

máš ho skoro hotový.

Postriasame slivku razom,

najlepšie pred prvým mrazom.

Potom slivky premyjeme,

do hrnca ich nasypeme.

Oheň horí, lekvár varí.

Raz sa ale nepodaril.

Prihorel nám. Toľko dymu

nemali sme celú zimu.

Pripečený sladký lekvár

voňal vôkol do ďaleka.

„Čo to cítim? Vôňa sladká?

Niekde bude čokoládka.

A či niekto variť chcel

chutný sladký karamel?“

vraví mucha vypasená,

na sladkosti naučená.

Letí k domu, kde sa dymí,

pred hostinkou má už sliny.

Od radosti salta robí,

keď tu ... spadla do nádoby.

„Pomóc, pomóc, ja sa lepím

na ten lekvár prihorený."

A tak babka, či už chcela,

lekvár dala pre priateľa,

pre toho, čo v chlieve bol,

on ho celý pojedol.

A čo mucha? Teraz kde je?

Zďaleka sa stále smeje.

Veď ju svinka Janula

cez hostinu vypľula.

Napísala: Jana Barillová