PREKVAPENIE

27.01.2017 17:34

 

Ja som zajac, malý králik,

Muco sa ja  volám.

Často sebou celý mykám,

behám kolo stola.

 

„Je mi  super, keď som voľný!“,

tak si občas vravím,

„dnes ja veľké prekvapenie

pre rodinu spravím.“

 

Poslušne do klietky vchádzam,

učupím sa v kúte.

„Miško, Paľko, ideme preč!

Rýchlo sa obujte!“,

 

volá mamka už od dverí,

kabelku si berie:

„Ideme von, na nákupy!“

Zatvárajú dvere.

 

„Hurá sú preč, idem snoriť“,

vyjdem smelo z klietky,

po byte si hopkám, skackám,

prejdem izby všetky.

 

Hodnú chvíľu takto šantím,

sem-tam kábel skrátim,

keď počujem výťah pípnuť,

viem, že už sa vráti

 

mamka,ocko, Miško, Paľko.

„Do chodby si sadnem,

od úžasu budú čumieť,

prekvapím ich riadne“.

 

Keď odomkli, mamka hľadí:

„Čo tu, Muco, robíš?

Ako to, že nie si v klietke

a po byte chodíš?“

 

Vtedy s chuťou rezko skočím,

do klietky hneď letím:

„Prekvapení veru boli,

mamka,ocko, deti.“

 

Spokojne si teraz hoviem,

na byt z klietky  dívam,

zo zrna si trochu odjem,

o dnešnom dni snívam.

 

Večer ide k telke tatik:

„Čosi nie je dobre!

Nejde obraz, nepočuť zvuk,

nastal niekde problém!“

 

Na druhý deň opravára

zavolali domov.

Hľadá problém, chodí všade,

od telky až k schodom.

 

„Aha! Čo to? V kábli diera!

Prehryzol ho niekto!“,

ukazuje prstom na mňa.

Len tak trhnem klietkou.

 

„Muco, Muco! Beťár si ty!“,

vzdychne ťažko tatik.

„Čo už, keď ťa deti ľúbia,

keď si taký zlatý?“

 

Usmejem sa popod fúzy,

šťastie som mal veľké.

A večer zas sledujeme,

čo dávajú v telke. 

Autorka: Jana Barillová

Späť