MOBIL

Pokazil sa starý mobil.

„Čo ja budem teraz robiť?

Ako sa ja – no smola –

teraz ľudom dovolám?“

húta Jožko Pletko malý,

nad vecami, čo sa stali.

Obracia ten telefón,

čo nevydá ani tón.

Opravár len rukou mávne:

„Opraviť ho? To je márne!

Ten už, milý Jožinko,

dávno nie je novinkou.

Kúp si radšej niečo nové,

moderné a pohotové,

čo ti bude fungovať.“

„A ten starý? Kam ho dať?“

pýta sa so smútkom v oku,

Jožko Petko trochu v šoku.

„Ten starý daj do zberu,

vedia, čo s tým. Tak veru.“

A Jožko dnes rezko kráča,

nový mobil v ruke stláča.

A už volá Evičke,

Zuzke, Majke, Táničke.

Bez mobilov sme dnes v keli.

Kedysi však nevedeli,

čo je mobil, čo je telka.

Ale zato, pravda veľká,

ľudia sa viac stretávali,

pred očami známych mali.

Žilo sa im veselšie.

To dnes chýba. Pravda? Nie?

Jana Barillová (autorka všetkých básní na tejto webstránke)