Macko záchranca

Vybral sa raz malý macko na lúku,
namieril si cestu priamo ku buku.
Keď tu pod ním čosi blízko od hlavy
tenkým hláskom k macíkovi prevraví:

"Vysloboď ma, macko milý, jaj Bože,
čierny pavúk práve išiel pre nože,
vraj dnes bude zo mňa jedlo, tak veru,
pripraviť chce pavúčici večeru",

plače motýľ zlatokrídly od strachu,
jeho slzy gúľajú sa ku machu,
tam, kde stojí macko veľmi zhrozený.
Pomôcť v núdzi priateľovi nelení,

zobral konár zo smreku, čo vedľa stál,
pavučinu ľahko celú potrhal.
"Leť si, motýľ, hoci za les, za vodu,
veď keď môžem, darujem ti slobodu."