JARNÝ KVIETOK

Driape sa spod zeme,
tam v tichej tme blúdi.
"Kedy si už konečne
povystieram údy?"

opýta sa chrobáčika,
čo sa práve prebral.
"Neponáhľaj sa, kvietoček,
nič si nezameškal,

tam hore je ešte chladno,
vietor silno duje
a kde tu i vločka bludná
vzduchom poletuje."

"Kamarátko, ja už musím,
hoc som slabá, tenká.
môj čas nastal. Ja som jarný
kvietok - prvosienka."