Internetový domček

„A dlho nebuďte , v lese je tmavo,
aj zvery číhajú za každou skalou.“

„Neboj sa, mamička“, Janko jej vraví,
„tam nie je internet a ten ma baví.“

Kráčajú po lese, jahody v mysli,
odrazu zbadali, že z cesty zišli.

„Bojím sa, Janíčko, už sa aj stmieva.
Ja, keď má veľký strach, chce sa mi spievať!“

„Neboj sa, Hanka, veď máš vo mne chlapa“,
vraví jej Janko a začne sa driapať

na vyšší strom v lese. „Vidím tam svetlo!
Vravím ti Hanka, že šťastie nás stretlo!“

Tak idú za svetlom, dom je tam veľký.
Zvláštny je. Na múroch má samé telky,

káble a antény, všetko tu svieti.
Satelit na streche ohúril deti.

„Pozri sa, parááda, aj wifi tu je!“,
Janko od radosti si poskakuje.

„Len poďte, detičky, stratili ste sa?
Pozerám cez okno. Idete z lesa?

Isto ste vyhladli, zapnem vám telku,
urobím hot-dogy, aj pizzu veľkú“,

láka ich dovnútra tetuška milá,
ktorá v tom domčeku oddávna žila.

„Tak to je paráda!“ deti sú šťastné.
Zabudli, na čo šli do lesa vlastne.

Od tohto stretnutia prešlo pár nocí.
A napriek dobrotám i telkám v moci

ich má tá teta zlá. V dome ich drží.
Púšťa im rozprávky. Už ich to mrzí.

Už nechcú internet, čo svetom letí.
Ani ten počítač nebaví deti.

Bruchá im narástli, veď iba jedli,
hýbať sa prestali, i v tvárach zbledli.

Tetka už kuje plán, čo spraví s nimi,
na chutné mäsíčko zbiera si sliny.

Doma sa rodičia boja o deti,
veď teraz mnoho zlých správ svetom letí.

„Ja už viac nevládzem,“ Janko tak vraví,
„ja chcem ísť opäť von pár krokov spraviť,“

hovorí Haničke, tá stále plače,
že nechce v dome byť a jesť koláče.

„Počúvaj, Hanička, včera som snoril,
kým tetka chrápala, našiel som mobil.

Skúsime zavolať núdzové číslo.
To musí stále ísť!“ hlavou mu blyslo.

A vážne, v podvečer, kým tetka spala,
Išiel ku komode, čo v izbe stála

a v prvej zásuvke bol mobil starý.
Zobral ho potichu s napätím v tvári.

Vyťukal 112: „Haló, tu Janko!
Príďte nás zachrániť! Aj s ockom, s mamkou!!“

Dohodol, čo treba, vysvetlil miesto
a nechal záchrancom časový priestor.

Za dve-tri hodiny počuje ľudí.
Tí stihli zaspatú tetušku vzbudiť.

„Buch-buch-buch! Otvorte ihneď tie dvere!“
sila sa v záchrancoch pri dome berie.

„Za všetko vďační sme!“ tešia sa deti.
A tetka z domčeka za mreže letí.

Poučku dostali Janko a Hanka,
dali sa technikou modernou zlákať.

Vážia si odteraz prírodu, ľudí.
Počítač, telka ich začali nudiť.

Sú opäť s rodičmi a je im krásne.
Končí sa tu príbeh o deťoch šťastne.

Autorka: Jana Barillová

Facebook: Janka Barillová