Balada o veštici

Kde bolo, tam bolo, veľmi ďaleko,

za horami, za dolami, za riekou,

žila jedna stará žena - veštica,

báli sa jej i potkany v uliciach.

Kto ju videl, rýchlo od nej utekal,

vraj prekliala snáď každého človeka.

Všetci ľudia týmto slovám verili,

všetci pred ňou svoje deti pokryli.

Nik však o jej ťažkom žití netušil.

Vyrastala v trápení, zlom ovzduší,

v detstve bola od rodičov týraná.

Otec - ten jej nielen srdce doráňal...

Raz v dedine, keď šli ženy z kostola,

jedno dievča padlo ako mŕtvola.

Odvtedy jej nikto pomôcť nevedel.

O jej stave chýr sa rýchlo rozletel

za horami, dolinami, za riekou,

vraj tú dievku ktosi veľmi uriekol.

Prišlo ľúto starej žene - veštici.

Pohladila chorú devu po líci.

Stal sa zázrak, dievka razom ožila,

rozprúdila sa krv opäť v jej žilách.

Po veštici sťa by zem sa prepadla,

stratila sa počas toho "divadla".

Ale chýry takú vec vraj vraveli,

že jej duch sa v mladú dievku prevtelil.

A že žije krajší život odznova,

pokým si ju Pán Boh k sebe zavolá.