ANJEL BEZ KRÍDEL

23.01.2026 11:51
Anjel bez krídel
Kráča Samko po ulici bez nálady, taký skleslý.
Dnes má zlý deň, proti nemu obrátil sa celý vesmír,
ktorý čiernu tiež má farbu, takú, akú má deň Samkov.
Dokonca i ráno doma pohádať sa stihol s mamkou.
V žiackej knižke päťka svieti, diktát sa mu nepodaril.
„Čo mám robiť ja nešťastný? Sú to hádam dáke čary?“
Premýšľal tak cestou domov, ako smola sa len ťahal,
keď odrazu skrížila sa s jedným tvorom jeho dráha.
Popred nohy mu tvor ide, vydáva to divné zvuky.
Čupne Samko pozrieť na to, keď sa ten tvor dotkne ruky,
a dohora pozrie naňho. Jeho oči vravia veľa,
a tak si ho, úbožiatko, zobral domov za priateľa.
Pri tom Samko zabudol aj, že mal zlý deň, už sa smial.
Tak s mačiatkom sa mu jeden prenádherný zázrak stal,
lebo nebol už viac smutný, mal pri sebe anjela,
ten mu robil život krajším, ďakoval mu za veľa,
za tú lásku, mäkké labky, oči ako gombíky,
tóny hudby, ktorá nedá sa skryť vôbec pred nikým.
Ľudia majú doma tvory, bezkrídlových anjelov,
tí ich chránia, tí ich strážia, dajú lásku aj bez slov.
Napísala: Jana Barillová

 

Späť