.jpg)
Už je to tu!!! :-)
Koncom mesiaca marca 2024 uzrela svetlo sveta nová kniha pre deti Stromové sídlisko.
Je plne farebná, má 88 strán a obsahuje príbehové básne nielen pre deti.
Viac info o knihe na janbari@ azet.sk.
https://www.facebook.com/basnejankabarillova
NOVINKA!!!
Od dnes je možnosť získať knihu Čo si mačky rozprávali v elektronickej podobe.
Viac info na janbari @azet.sk :-)
BABKE a DEDKOVI
Domček. A v ňom babka s dedkom
zažili už hádam všetko.
Svoje deti vychovali,
do sveta ich vychystali.
O pár rokov vnučka, vnúčik,
našli k srdcu starkých kľúčik.
Každé leto trávia s nimi
v lesnom domku so starkými.
Na bylinky chodia spolu,
v prírode tam majú školu.
Vidia, ako sokol lieta,
nočné hviezdy, pohyb sveta.
A keď príde koniec leta,
škola im je opäť v pätách.
Školský rok však prejde letkom
a zas budú s babkou, dedkom.
Ľúbime ich, ako vieme,
každý deň ich objať chceme.
No a že ich radi máme,
božteky im posielame.
Jana Barillová
KEĎ SA RÁNO BUDIA DETI
Keď sa ráno budia deti,
vtedy zistíš, že čas letí.
Ešte včera batoľatá,
neprespané noci rátam,
keď v postieľke uplakané
stáli v noci. A mne, mame,
pýtali sa do náručia.
A nesmela muška bzučať,
lebo by ich pobudila.
Spomínam si, aký príval
šťastia sme vždy prežívali,
pokým deti sladko spali.
Keď sa ráno deti budia,
vtedy zistíš, čo sa udiať
stihlo za tie rýchle roky.
Kým sú s nami malí, pokým
nevyletia z nášho hniezda.
Čas tak letí, sa to nezdá,
no na deťoch rýchlo zbadám,
že už nie som taká mladá.
Mám však svoje drahokamy,
to je láska každej mamy.
Hľadím na pár krásnych kvetín,
to sa budia moje deti.
Napísala Jana Barillová
VČIELKA EMKA
Včielka Emka ráno vstala
a takto si bzukotala:
„Jar je, sláva! Už som vonku.
Sadnem na kvet, ohnem stonku.“
Roztvorí si krídla. Letí.
Dýcha vôňu lúčnych kvetín
a už sadá na púpavu,
čo vyčnieva ponad trávu.
Letí vôkol čmeliak Jurko:
„Odleť preč pred jarnou búrkou!
Už je tam, nad svahom strmým.
Počuješ? Veď už aj hrmí!“
Náhlivo jej Jurko povie
a hneď hľadá dáke krovie,
kde sa môže ukryť iste.
Chce mať krídla suché, čisté.
Emka iba mávne rukou,
ďalej šantí nad tou lúkou.
Keď odrazu rany riadne!
Na krídla je čosi padne.
Jedna, druhá, tretia,...piata,
nestíha ich Emka rátať.
Ako hrachy kvapky veľké
ubližujú malej včielke.
Spadne na zem mokrá celá,
toto je na Emku veľa.
S plačom hľadá útočisko,
zrazu zazrie úkryt blízko.
Horko, ťažko k pníku príde,
leje sa jej voda z krídel,
skleslá vojde do dutiny,
kde je sucho, i vzduch iný.
Tam skrčená sedí ticho.
Jarná búrka prešla rýchlo,
a kým vyšlo slnko veľké,
vyschli krídla malej včielke.
Už je v Emke opäť sila:
„Niečo sa však naučila -
búrka, ktorá občas tu je,
o živote rozhoduje.
Kto sa pred ňou neskryje,
silný dážď ho ubije.
Búrka, tá však potrebná je,
keď ovlaží lúky, háje.“
Keď počuje Emka hromy,
hľadá kríky, hľadá stromy,
kde sa môže ľahko skryť.
Veď mohla aj neprežiť.....
NARODENINOVÝ DARČEK
Lenka mala tajné prianie,
že vždy chcela mačiatko.
„Ocko, prosííím, kúp mi jedno.
Chcem ho. Aspoň na krátko!“
„No a potom? Kam ho dáme?“
ocko na to pýta sa.
„Zviera, tak to je tvor živý,
a nie dáka okrasa.“
Chodí pár dní Lenka smutná,
mača v hlave vŕta jej.
Sníva o tom už od detstva,
o mačičke prítulnej.
Prešlo leto, prešla jeseň,
aj sneh vidieť za oknom.
Vyšumelo Lenke z hlavy,
čo bolo jej veľkým snom.
Ide ocko z práce domov.
Vonku je tma, silný mráz.
Keď odrazu spopod stromov
pískne tenký smutný hlas.
„Čo to počuť? Kto tu plače?“
čupne k stromu zvedavý.
„Chúďa malé, veď tu zmrzneš,
ja ťa musím zachrániť!“
Mačiatko sa ani nehne,
od mrazu je nevládne.
Je aj hladné, aj nešťastné,
aj špinavé poriadne.
Otecko ho jemne vezme,
pod kabát ho pritlačí.
„Určite sa mojej dcérke
ako darček zapáčiš!“
Spomenie si, že dnes Lenka
robí doma oslavu.
„Konečne jej splním prianie
a jej dávnu predstavu.“
Potichu do bytu vojde,
na tvári aj úsmev má:
„Blahoželám k tvojmu sviatku,
dcérka moja milená.“
Hľadí Lenka na mačiatko,
slzy tečú po tvári.
„Ocko, ja som veľmi šťastná,
tajný sen sa podaril.“
Prešla doba, prešli roky,
veľká slečna je z Lenky.
A čo Micka? Teraz kde je?
Ostali len spomienky?
Rodina ju stále ľúbi,
najviac ocko, tak veru.
Zachránil jej predsa život,
má v ňom veľkú dôveru.
Občas to tak v žití býva,
že náhodou spoznáme
také drobné zviera, ktoré
si už v srdci necháme.
Napísala: Jana Barillová
Jana Barillová vydala doposiaľ týchto 5 kníh:
-Studnička múdrej vrany
-Pod trnkovým kríkom
-Z domčeka pri lese
-Čo si mačky rozprávali
-Stromové sídlisko
MAMKA
Ráno vôňa do izby
mamičkina vojde,
vtedy viem, že do školy
o chvíľu zas pôjdem.
Žalúzie vytiahne,
povie: „Dobré ránko!“
Takto každý školský deň
začína sa mamkou.
Raňajky mám na stole,
čakajú ma ráno,
v škole chutná desiata
zas ma spojí s mamou.
A keď mi pred spaním dá
božtek na môj nos,
vtedy viem, že mamke som
vždy len na radosť.
Napísala Jana Barillová
DESIATA
Jožko Novák, žiačik malý,
raz si v škole nerozbalil
svoju chutnú desiatu.
Tak ju riadne odstatú
po dvoch týždňoch našiel v taške.
Začali mu chvíle ťažké.
Prišla na to jeho mamka:
„Proti tvojim rôznym známkam
niekedy už sily nemám.
No nájsť v taške krajec chleba,
čo je celý zelený,
to je prečin strelený.“
Jej monológ dlho trval:
„Toto nie je ale prvá
nezjedená desiata.
Na prstoch ich porátať
neviem všetky za tie roky.
Nedostaneš ďalšiu, pokým
si ty v hlave uvedomíš,
čo zlé týmto ľudstvu robíš.
V Afrike sú deti hladné,
ich rodičia z toho na dne.
Ty máš všetko, čo len chceš.
Staraj sa, čo od dnes zješ!“
Jožo na to chvíľu myslel,
ba strúhal aj tváre kyslé.
No keď mama odišla,
hneď nad iným premýšľal.
Večer telka baví Joža.
Film o deťoch – kosť a koža
zaujme ho od začiatku.
Vidí dieťa, jeho matku,
ako žijú bez potravín.
Na druhý deň Jožo vraví:
„Mamka moja, máš ty pravdu.
Chlieb mi dávaš nie pre srandu,
ale aby som bol zdravý.
To je zmysel jedla pravý.“
Usmeje sa naňho mama,
vie jej syn nezaklamal.
„Pochopil ma, moje reči,“
v duchu sa dnes mama teší.
A naozaj, od dňa toho
zelený chlieb dostal zbohom.
Uvedomiť si nám treba,
že je ťažké žiť bez chleba,
bez vody i bez potravín.
Buďme vďační, že sme zdraví.
Učiteľovi
Keď rozkvitnú prvé kvety v záhradách i na poli,
nezabudni natrhať ich do kytičky. Do školy
vezmi ju a daj ju tomu, komu vďačíš za veľa,
v ktorom vidíš oporu a predovšetkým priateľa.
Daj ju tomu, čo ti denne hľadí v triede do očí,
pomáha ti na vlak z detstva k dospelosti naskočiť.
Učí ťa aj nestratiť sa v realite života
a pomáha od problémov uzlík ľahšie rozmotať.
Druhý týždeň každej jari v spomienkach sa naspäť vráť,
nezabudni učiteľom svoju vďaku, úctu vzdať.
Ďakujeme za múdrosti, za ruku nás vediete,
aby sme sa nestratili v budúcnosti vo svete.
Napísala: Jana Barillová
KNIHA
Čo si mačky rozprávali
Je plná básní, ktoré sú vhodné na recitáciu v školách a škôlkach.
Kniha je v tvrdej väzbe, plne farebná, má 84 strán.
Záujem píšte na email janbari @azet.sk.
