POÉZIA pre dospelých

V tejto rubrike nie sú žiadne články.

PEHY SLNKA

Hreje lúčmi moje dlane,
oči slastne privieram.
Vyťahuje pehy, slané
slzy z oči utieram,

keď sa slnko oprie v zraky,
keď mi teplo ponúkne.
Na rozlúčku mi len zakýv,
Bolo ti fajn? Áno? Nie?

Len slnko nás sprevádzalo
po zákutiach machových.
Stačilo ti? Mne je málo,
žiť bez bozkov, žiť bez nich.

Nech ťa teda lúče vedú,
za nosom aj s pehami.
By si zistil, čo za neduh,
z objatia ma vymámil.

 


Spomienky

Spomienky


Uložené v hlave
tichúčko si drieme,
pár spomienok z leta
o slame a sene.

O jasnej oblohe
keď sme spolu v tráve,
sledovali hviezdy.
Spomínam naň práve.

Keď sme v sporom šate
behali po lúke,
ty si nosil mňa,
ja zas kvety v ruke.

Spomienky sú poklad,
ktorý máme každý.
Hrávame sa s nimi,
v zime, snehu, daždi.

——————————

Krásne oči

Krásne oči

Krásne oči,
veľké pery,
keď sa smeje odo dverí,
nežný úsmev na tvári
a protéza v pohári....

—————

Skriňa

Skriňa

Skriňa v kúte ťažko fučí,
nevojde sa do nej nič.
Prečo? To je hádam jasné!
Ušila na seba bič.

Vyzerala predtým skvele,
bola veľká, priestranná.
No dnes musí pomáhať mi
ukryť veľké tajomstvá.

Tu balíček, tam balíček,
za bielizňou leží.
Blíži sa čas Vianoc, lásky,
za oknom už sneží.

Tak len, milá skriňa, vydrž!
Ešte chvíľu taj ma!
Nech noc bude prenádherná,
pre detičky prajná.

Uvoľni sa tvoje vnútro,
zase budeš voľná.
Ale teraz poslúžiš mi,
ako skrýša skromná.....

—————

MLADOSŤ

MLADOSŤ

Mladosť – starosť, mám jej dosť,
aj keď nemám ani kosť.
"Pre mňa je to hračka",
vraví korytnačka.

—————

OKNO pre samovraha

OKNO pre samovraha

Ja som okno drevené,
ale zato cenné,
keď niekto von utiecť chce,
vždy som otvorené...

—————

Štastie

Štastie

Štastie je krásna vec,
povie si lenivec,
keď leží v posteli
a nad ním anjeli,
pečené holuby
hádžu mu do huby......

—————

ČREVO...

ČREVO...

črevo...to je super vec,
nachádza sa v tele,
horšie ale vtedy je,
ak už nie celé,
lebo bolo slepé...
preto radšej básne,
nech do seba "trepe"..

—————

AMERIKA

AMERIKA

Amerika, to je vám
hororický štát,
lebo ani nevedia,
čo už vymýšľať...

Vynálezy druhov rôznych
vyskúšali už,
územie hnevu a hrôzy,
zdravíčko im slúž!!!

—————

Deň a noc

Deň a noc

Deň a noc,
jing a jang,
čierna a biela,
chudoba chce bohatstvo,
my, čo máme málo,
chceme toho veľa...

—————

ČO SA STALO

ČO SA STALO

Čo sa stalo,
že už nikdy
nevrátia sa časy,

keď mohla byť dlho vonku,
šantiť v tráve,
hýriť šťastím,

vydala sa asi...

 

PATRÓNKA SLOVENSKA

 

Zasnené pohľady
smerujú k nej,
patrónke národa
Matke Sedembolestenej.

I ja som matka
synov mám doma,
nechcem však prežiť,
čo prežila ONA.

Trpela za nás,
za hriechy naše,
za víno rozliate
z prasknutej čaše.

No Pán je veľký,
milosť nám dáva,
málo kto k nemu
vďačne sa správa.

Tak prosme Matičku,
by nás vždy chránila,
by naše dušičky
raz v nebi spojila.

 

————— 

O LÁSKE

Básnim, snívam, o láske,
o tej zvláštnej sile,
pre ktorú sú nemilé
veci zrazu milé.

Láska vidí očami
v okuliaroch z ruží,
ak sa cíti zronene
láskanie ju vzpruží.

Ešte že je na svete
tá láskava láska,
pri nej aj tá bosorka
vyzerá jak kráska.

Láska to je podstata
osudov a žitia,
zmeniť treba nenávisť
otriasť dušu z lístia.

 

TMA

 Tma sa skoro skláňa k oknu,
oči večer zatvára.
Hľadím na dvoch, čo von moknú,
dážď im padá z konára.

Pozriem potom na detičky,
vďaka nim som domka,
kde sú časy, keď sme mokli
s mojim mužom vonka?

To je život, roky plynú,
mladosť sa už nevráti,
ale ako život spravíme si,
taký je v nás bohatý...

 

CINTORÍNSKA LAVIČKA

Cintorínska lavička,
na nej sedí babička...
Slzy z líca utiera,
spomína si na včera,
keď so svojim deduškom
behávali za vŕškom,
smiali sa a šantili,
mladosti si užili.

Len spomienky zostali,
roky vrásky pridali.
Babka sedí, sviečka bliká,
občas smutne ktosi vzlyká....
"Ach otecko premílý,
my sme ťa tak ľúbili."

Prišla dcéra s rodinou,
pokloniť sa k hrobu.
Raz skončíme všetci tu,
keď nie kvôli chorobe,,
iste na starobu....